František

 

 I.      Raz s plačom Kristovi sa priznal František:

          Ja mám rád slnko a zástupy hviezd,

          mám Kláru rád, jej sestry tiež, veď ľudské srdce najviac milujem,

          to všetko, čo je krásne, ó Pane môj.

 

          Ach, odpusť, prosím, viem, že milovať mám Teba len,

          ach, odpusť, prosím, viem, že milovať mám Teba len. 

 

 

 II.     S úsmevom dal mu Pán svoju odpoveď:

          Ja mám rád slnko a zástupy hviezd,

          mám Kláru rád, jej sestry tiež, veď ľudské srdce najviac milujem

          a všetko čo je krásne, ó František môj.   

 

          Už nenariekaj viac, veď čo ty aj ja milujem,

          už nenariekaj viac, veď čo ty aj ja milujem.

 

 

 III.   František odvetil s piesňou radostnou:

          Ja mám rád slnko a zástupy hviezd,

          mám Kláru rád, jej sestry tiež, veď ľudské srdce najviac milujem 

          a všetko čo je krásne, ó Pane môj.

 

          Za svet Ti ďakujem, že celý v láske mať ho smiem,

          za svet Ti ďakujem, že celý v láske mať ho smiem.